Petržalská symfónia tohto leta
Vysielame správy z domova aj zo sveta
Tu jazero Draždiak, nad ním dráty s vysokým napätím
Jediný zázrak, že si to tu nik neukoristí
Smejeme sa tak, až si deti lognú tú šťankovú vodu
Môj muž má oči modré ako more z katalógu
Sme len plávajúce hlavy na hladine jazera a ja
Ja sa modlím nech je všetko tak ako doteraz
Plávame znak akoby nič, len tak nad nami mrak, v napati praska drát, sme v objatí jak posledný krát
Petržalka, Petržalka, mesto snov
Prvá kérka na tele bielom ako snow
Petržalka, Petržalka, mesto snov,
Už postavili plot, vypustili psov,
Lokše, plnka, pri západe slnka, langoše pivo, kola zero,
Cez jazero znie „komandžero”, DJ Števo, hoďte ho levom!
Vagabundi, lúzri, socky, buzny, inťoši nudní, nemajetní, to sme my, tu na metri švorcovom, nazvime
to domovom, ak budeš dobrý, pôjde to po dobrom
Nedá sa nič robiť, zúri covid, buď dobrý, nech ťa tu nenasypú psovi
Petržalské rozhovory pri jazere letné, nedobehneš, ani nepremárniš spätne
Dve šteňatá dnes, on zbitý jak pes, ona vraví, jes, jes, jes!
“Rob si čo chceš, miluj koho chceš, je to tvoja vec, ak tým neopovrhuješ, rob si čo chceš miluj koho
chceš, je to tvoja vec, ak tým neopovrhuješ, vies!”
Minulý týždeň, napoľudnie v stredu, policajnou páskou ohradili vodu
Kajakári vytiahli von na breh týpka, neviem prečo zdalo sa, že ešte dýcha
Vraj to bol mukel, čo vozil pre hotel, zrazu si všimli, že ten chlap nemá šnorchel
Plával tvárou ku dnu, asi lovil v kríkoch v hotelovom areáli pri poníkoch
Stále ho vidím, ako tam leží, vo farebných trenkách a vyzerá svieži,
čas beží, on akoby spal v tieni, nebolo v tom ani trocha drámy či zmeny
Džavot bez pátosu, zármutku, lebo také deti sú a je to v poriadku
Leto v absolútnom rozpuku a mŕtvy muž, ktorý má na háku
Aj smrti najviac pristane
Leto a pravé poludnie
Detský džavot a špliechanie
Aj smrti to najviac pristane
Smrti najviac pristane
Leto a pravé poludnie
Detský džavot a špliechanie
Aj smrti to najviac pristane,
yeah