Vydavateľ: Slnko records
Nahraté naživo v štúdiu Real Music House
Produkcia: Robert Pospiš, Martin Sillay
Mix, master: Robert Pospiš, Martin Sillay.
Nahrávka vznikla s finančnou podporou Nadácie mesta Bratislava.
S príchodom Terrible 2s akoby som objavila pre seba nový jazyk. To je to, čo ťa na robení pesničiek baví. Je to ako vykopnúť nejaké zašité dvere na terasu s novým výhľadom. Keby mi niekto povedal: „vymysli nový protest song, veď pozri, čo sa deje!“ Povedala by som si v duchu: „choď mi dakam. Ja tu mám svoj parádny nový výhľad.“ Jednak moje staré protest songy ako Sloboda žiaľ stále platia a človek ich môže hocikedy vytiahnuť a jednak ťa to ťahá inam. Lenže človek mieni, pánboh mení a ja som jeden večer sedela v kresle s gitarou a snažila sa niečo si hrať. Moje deti práve pozerali nejaký šport a začali hulákať tú fanúšikovskú hymnu „Slovenskooo“ a my s mužom sme len tak prevrátili oči a čakali, kým to prejde a gitaru som odložila. Na druhý deň keď boli deti v škole som ju zas zobrala do rúk a čo sa mi okamžite do tých akordov votrelo? „Slovenskooo“! Ale tie akordy boli v úplne inej nálade, než ten popevok, v takej melancholickej a to mi zrazu otvorilo uši. Hovorím si, ale toto je dobré! A vrhla som sa na tú pesničku. Bolo to strašne rýchle, ten text som vychrlila celý behom možno hodiny, bolo to ako keď vyletí zátka z fľaše. Dala som tam v tom záchvate všetko, čo ma na tejto našej krajine fakt štve. To elitárstvo a nafúkanosť na všetkých frontoch, atď...Vychrlila som to. Potom som tú pesničku akoby dala do šuflíka s tým, že už je to zo mňa von, kašlať na to, môžem ísť ďalej. Tá pesnička by sa aj sama vykopala spod zeme ako v Tarantinovom filme. Už to iba hustlo vo vzduchu. Nahrali sme ju u Roba Pospiša a Martina Sillaya asi týždeň pred vraždou v Teplárni. Deň po vražde sme so sestrou točili v Prahe klip. To sa nedá naplánovať, to sa dá len vyslyšať. Tá pesnička vyslovene visela na strome a ja som ju odtiaľ len zvesila.
S Robom Pospišom a Martinom Sillayom nás spája láska k tej istej hudbe ako s nikým iným. To je absolútne porozumenie. Oni sú geniálni, kto o tom pochybuje, nech si vypočuje kam posunuli Soňu Horňákovú a kopu iných vecí. Keď sme nahrávali Salto na rozlúčku, kapelník bol Peter Bálik a ten mal jasnú predstavu, ako to má znieť. Táto spolupráca teraz je iná. Je to otvorená spolupráca, my ponúkame, oni si vyberajú, hráme sa, vkladajú sa do toho úplne rovnocenne a je to ohromná sloboda. Nikto nie je majiteľ kľúčov od miešačky. Niekto povie nápad a keď to funguje, všetci to ihneď pocítime, je to radosť tvoriť. Milujem tieto ich nahrávky našej novej kapely a neviem sa dočkať, keď budeme v januári s nimi nahrávať celý album.
Leďo je manžel mojej najlepšej kamarátky. Dokonca som ich zoznámila! Leďo odišiel zo Zóny A ešte v čase, keď nehrali pre náckov, založil si svoju kapelu Princovia a ja milujem tie jeho čisté lietadlá, ktoré vymýšľa. Túto pesničku som mu vyslovene ulúpila, pretože mi pustil nejaké svoje nahrávky, s ktorými zatiaľ nič neplánuje. Koho by napadlo, že starý punker Leďo vymyslí takúto nežnú vec, akoby šitú pre nás? Ja od okamihu, keď som ju mala v sluchátkach, som sa vzniesla. Celý text som ušila na tú jeho gitarovú melódiu cestou vo vlaku. Len som do mobilu zapisovala vety, ktoré mi tá gitara zaspievala v hlave. Je to klenot. Išlo to samo.
Lucia Piussi