VTEDY A TAM
(Born in time)
Je začiatok novembra, utorok, či streda,
Pandémia trvá, perspektíva šedá
Za oknom dážď jak žebrácke mince
Prší nám čas, či voľačo inšie?
Niečo drahé, o čo si prišiel
C.G. Jung tvrdí, že kríza má vždy zmysel
Ja mu drukujem, čo bolo, to bolo
Už to zo mňa spadlo, ako olovo
Ráno je moje, šup-šup deti do školy
Zamávam z okna, pošlem pusinku Múčkovi
Zalejem turka, lúhujem čaj
V duchu si hovorím, toto je raj
Tento home office to je raj
Synťák FP10 a Zoom R 8-ina
Home office to je raj
Zoom R8 fachčí jak japonsky samuraj
Ó, život! Obyčajný, priezračný a pritom zázračný ako akord cédur
Ó, život! Moja mama vždy vravela, koľko úžasnej hudby ešte nebolo napísanej v cédur
To nehovorila z vlastnej hlavy, to povedal Bach, Beethoven, Mozart či iný génij
Ó, život! Tak rada by som sa jej opýtala, ktorý z nich to bol, lenže ona tu už neni.
Moja skvelá mama, čo písala články tuhou tučnou ceruzkou za stolom z lepenky v rytme morzeovky
Moja skvelá mama, čo hrávala šachy s ujom Pohánkom a vedcami vyhodenými zo SAV-ky
Lebo prašivé to boli časy
Moja skvelá mama, čo smiechom zaplnila dom a vášnivo sa prela o všetkom s každým
Ale najradšej o popularizácii vedy
Čo by asi tak vravela na tú zmes technológií moci a masy dnes
Keby nezomrela nešťastnou náhodou kdesi pri Hurbanove idúc zo služobnej cesty
V škodovke 105 S
Planétka 3645 má po nej meno
Čekni si hneď, planétka 3645 Fabini
Planétku v roku 81 objavil český astronóm Mrkos Antonín
Svet sa nemení v hrôze, ani v kráse, teraz keď skamenel, vraciam sa v čase
Vidím to zreteľne na každom kroku, svieti to ako detstvo za socíku
Pamätáš ešte na ten lov slimákov a žubrienok z kanálov
Bunkre zo spadnutých panelov, prerastených trávou a burinou
Časopis Kozmos našej mamy to bola cetrála sveta v bývalej sušiarni
Vždy iba na skok v tom hektickom veku, keď mihu máš v lýtkach výhľad z Kamzíku
Vidím to v očiach svojich synov, žijú v tom istom svete, len trochu inom
Sú presne ako my, zbavme sa viny, robíme chyby, ale len nech sme s nimi v ich očarení
Ó, život! Skočilo to na mňa ako čínska guma z peračníka môjho syna
Ó, život! Tá známa vôňa, ktorá ti toľko pripomína a chceš ju zažívať znova a už inak
A živiť tie prapôvodné zhluky buniek neurónov, keď stojíš v nemom úžase zo slov a tónov
Ó, život! Čistý zásah mentálnej rozkoše uprostred rozbombardovanej duše
Ako keď som prvý krát otvorila knihu básní, ktorú mi poslal Eugen Gindl aj s venovaním
No nevravelo mi to zhola nič v tej prvej chvíli
Ale muselo to v podvedomí spôsobiť výbuch, že som si v okamihu upratala detskú izbu
A potom tú knihu s bázňou otvorila znova a to, čo nastalo, bola Supernova
To bol nový stav vedomia, zásah, na všetkých frontoch naraz, pasia, krása, skrátka poézia
Dodnes si pamätám ten mystický zážitok, frontálny útok na všetok majetok, ktorý som v sekunde
pustila z hlavy, všetko sa ocitlo na druhej koľaji, život sa vyjavil v nečakanej dimenzii
Bol to ten moment v oslnení
Vravel mi Rafo, bývalý mních
Vraj sa mu v budhizme hovorí
Satori
Osud je náhoda a náhoda je sviňa, pekne ťa postrčí raz tam, raz inam
Aj malé šťuchnutie niekedy stačí
Život sa ako loď náramne otočí
Pamätáš ešte – foyer Stoky?
Tie malé okienka do sály ako do ponorky
Štopkané obrusy, oblaky dymu
Dnes sú to kulisy jak z nemého filmu
Čejka, Shooty, ja a ty, Maťo Kostol, Danka a spol. a toľkí iní!
Tam sa rodili nádeje, kapely, orgie, pracovné tímy a medziiným
Nasávalo, hralo divadlo, každým dňom aj po ňom, bufet Šmiráčik so Zboroňom, za výčapom Nando
A na tom vydutom hrbole uprostred foyer stál
Režisér všetkého sám Uhlár Blahoslav
Ó, život! Akým kompasom napriek nánosom cesty nás k sebe neomylne vedú
Ó, život! Nepredvídateľný a spätne tak fatálne jasný ako pesnička v cédur
Ako keď v najväčšom rozpuku zažívaš obrovskú a nie celkom opätovanú lásku
Ó, život! Keď túžiš tú hĺbku vyloviť, vyvolať, dať tomu zázraku formu a netušíš ako ani akú
Tie krkolomné pokusy duo Bálik, Piussi, čo šušťali papierom, ten hon za refrénom
V šatni za pódiom, až kým nás odtiaľ nevyhnal Nando, ten moron
A jedného dňa to došlo na mňa, hrozná dilema, dráma, že nie každý na to má
Aby kľučkoval slovami ako Maradonna
Bola som nešťastná, zdrvená, prázdna
Jak bazilika v noci a to je ten pocit, keď vety vyletia z teba jak motýľ a už letia v šíkoch
Ako? Netuším ani po rokoch, pesničky prichádzali na svet aj po dvoch
Jak vraví Tom Waits: „Aby mali deti, sú v pároch“, všetko sa vynára z pamäti, z hmly
Život, koncerty, kapela, my
Všetko bol celok dokonalý
Ďakujem ti, že si to nevzdal
Keď som to takmer vzdala ja
Vtedy a tam boli sme
Born in time.